Pakobylky a listovky sú majstri maskovania – svojím telom pripomínajú konáre alebo listy, čím sa dokonale ukrývajú pred predátormi. Ich pohyb je pomalý a nenápadný, často imitujú hojdajúce sa listy vo vetre. Väčšinou pochádzajú z Ázie, prípadne z iných exotických krajín. Najbližšie sa vo voľnej prírode vyskytujú v Stredomorí. Dosahujú rôzne veľkosti a tvary podľa druhu. Taktiež ich správanie je zavislé od druhu, ale väčšinou ide o nočné živočíchy - niektoré sú cez deň ukryté v škárach a úkrytoch a niktoré voľne na konári, kde imitujú časti rastlín.
Vývin a zvliekanie
Mladé jedince, nazývané nymfy, prechádzajú viacerými zvlekmi, pričom ich štádium sa označuje ako L1, L2 atď. Až do dospelosti sa niekoľkokrát zvliekajú – zavesia sa dole hlavou a zbavia sa starej, tesnej kože. Pri nízkej vlhkosti sa môže stať, že pakobylka príde o nohu, no v nasledujúcich zvlekoch jej postupne dorastie.
Chovné zariadenie
Ideálne pre chov je terárium alebo insektárium orientované na výšku, s rozmermi prispôsobenými veľkosti daného druhu. Mladým jedincom postačuje menší priestor, no dôležité je, aby mali dostatok miesta na zvliekanie – odporúča sa, aby výška terária bola aspoň 2,5-násobkom dĺžky dospelej pakobylky. Pre menšie druhy, ako napríklad väčšinu druhov listoviek postačuje až do dospelosti terárium vysoké najmenej 25 cm. Pri väčších druhoch, napríklad Phasma gigas alebo Pharnacia ponderosa je potrebné pre staršie nymfy väčšie chovné zariadenie s minimálnou výškou 50 cm.
Na dno stačí položiť papierový obrúsok a ako zdroj potravy použiť pohár s vodou, do ktorého vložíme vetvičky s listami. Aby sa nymfy neutopili, odporúča sa prekryť otvor pohára vekom s otvormi na konáre.
Teplota pre väčšinu bežne chovaných druhov stačí izbová teplota od 18 do 25 stupňov Celzia. Umelé osvetlenie nepotrebujú, pretože aktívne sú väčšinou v noci.
Zariadenie by malo byť aj dobre vetrané, aby sa v teráriu nehromadila prebytočná vlhkosť a aby sa po rosení terária voda do niekoľkých hodín odparila, zároveň aby nebol vzduch v teráriu príliš suchý, inak by mohli mať jedince problém so zvliekaním, alebo by potrava príliš rýchlo vysychala.
Potrava
Každý druh pakobylky má špecifické požiadavky na potravu, preto si vždy overte, čo daný druh prijíma. Najčastejšie prijímaná potrava zahŕňa:
- Lístie ostružín, malín a černíc – vhodné pre takmer všetky druhy listoviek a niektoré druhy pakobyliek.
- Brečtan, vtáčí zob alebo iné dreviny – vhodné iba pre niektoré druhy.
Vetvičky vkladáme do pohára až po strop terária, aby mali pakobylky dostatok priestoru na prirodzený pohyb a kŕmenie.
Vlhkosť a rosenie
Frekvencia rosenia závisí od konkrétneho druhu, no približne raz za 1-2 dni je vhodné jemne porosiť steny terária rozprašovačom. To im poskytne zdroj vody, ktorú budú piť priamo z povrchu.
Rozmnožovanie
Niektoré druhy majú v chove obe pohlavia, pričom po dosiahnutí dospelosti sa prirodzene pária a samice následne kladú oplodnené vajíčka. Môže sa však stať, že samec uhynie skôr, než samica dospeje, preto je výhodou mať v chove viac jedincov rôznych pohlaví naraz.
Niektoré druhy sa rozmnožujú partenogeneticky, čo znamená, že samica kladie neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu opäť iba samice.
Vajcia môžu byť uložené voľne v teráriu, prilepené na zariadenie alebo zahrabané do substrátu, v závislosti od druhu.
Inkubačná doba a liahnutie
Vajcia pakobyliek majú rôzne tvary, farby a veľkosti, často pripomínajú semienka rastlín. Inkubačná doba sa líši podľa druhu, no zvyčajne trvá niekoľko mesiacov.
Na inkubáciu vajíčka uložíme na papierový obrúsok, piesok alebo vermikulit a udržujeme vlhkosť 60 – 90 %, pričom dávame pozor na plesne a vysychanie. Po vyliahnutí sú nymfy veľmi aktívne a často niekoľko dní neprijímajú potravu – vtedy pijú len vodu zo stien terária.
Chovný materiál nájdete v našej ponuke tu.
